(Ne) Talentovaná

30. dubna 2010 v 15:55 | Lastovička plačkajúca do vankúša |  Moje Poviedky
Taká moja menšia srdcovka... :) Napísala som to deň po tom, čo sa mi niečo nepodarilo. Bolo mi to veľmi ľúto a zažila som niečo podobné. Budem rada, ak si to prečítate a ohodnostíte, nie je to až také dlhé takže, to prečítajte do konca a povedzte svoj názor. :)
Prísny zákaz kopírovať!



Vstúpila som do jeho izby a potichu som za sebou zavrela dvere. Pomalým krokom som prešla ku klavíru. Pomaly som otvorila kryt
na klávesy. Všetko som robila pomaly a opatrne. Nič nevydalo žiaden zvuk. Na tom som si dala záležať. Po toľkých rokoch, čo som toto robievala, prerástlo to v zvyk.
On by ma tu nájsť nemohol. To je iba moje zbožné želanie. Sadla som si na lakovanú stoličku a jedným pomalým ťahom ruky som dala preč červený hodváby šál z klávesov. Chvíľu som len ticho sedela a pozerala na klávesy. Spomínala som na to, ako som ho pozorovala keď hrával.

S akou závisťou som ho pozorovala.

Teraz by som dala hocičo za to, aby tu znova sedel a hral. Bruškami prstou som prešla po klávesoch. Prsty zľahka búšili do klávesov a miestnosť sa zahalila tichými tónmi známej melódie. Začula som kroky prichádzajúce spoza zavretých dvier.
Vyženie ma a poriadne mi vynadá. Nebude brať ohľady nato, že som ho stratila. Počujem kroky prichádzajúce ešte iba zo schodov. Sluch mám vynikajúci, ale nie hudobný sluch.
Zrazu som si uvedomila, že plačem.
Prvýkrát vo svojom živote som plakala bez toho, aby som o tom vedela. Slzy som si nevšímala a nechávala som jemnú melódiu prerastať do dramatického vyvrcholenia. Keď sa narodíme, získame aj talent. Bez toho aby sme o tom vôbec tušili, ho máme. Talent dostaneme ako kameň. Niektoré sú vzácnejšie a niektoré zasa časté. Každý by chcel mať vzácny, diamant, ale nie každý ho dostane. Niekto zistí hneď, že ho má, iný sa to nemusí dozvedieť vôbec. Nikto ho nedostane vybrúsený, upravený, dokonalý. Sám ho musí brúsiť, trénovať, zlepšovať. On mal talent na hranie. Aký to je asi kameň? Diamant? To sotva. Alebo každý majiteľ talentu, kameňu, udáva vzácnosť sám?
On mal diamant. Krásny a dokonalý. Nikto nevedel hrať tak ako on. Hrať som neprestávala, aj keď som počula ten dotieravý zvuk. Zvuk krokov, ktorý sa približoval.
Slzy smútku sa menili na slzy hnevu a melódia sa začínala transformovať do kakofónie, ktorá trhala uši. Kašlala som na to, že je to ohavné. Momentálne to vystihovalo moju náladu.
Kroky sa zrýchlili a s tým aj moja skladba. Trieskala som do klavíru ako šialená. Zrazu som prestala. Rukou som si prešla po líci a neprestávala som plakať.
Kedy si neuvedomujeme, že plačeme? Keď sme príliš zaujatí, tým, čo nás robí smutnými. Kroky utíchli a začala som rozmýšľať, či tam vôbec nejaké boli. Predstavovala som si ich ako samozrejmosť.
Keď tu bol on, a ja som začala hrať, vždy mi došla vynadať, ale teraz tu nebola už ani ona. Pritiahla som si kolená k hrudi a položila som si na ne bradu. Tiché slzy sa premenili na mocné vodopády. Každý je talentovaný, každý na niečo iné. Len ja nie. Ja talentovaná nie som...
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ivča Ivča | Web | 30. dubna 2010 v 16:42 | Reagovat

Woow...máš talent...jsi dobrá...hezká povídka :). Máš v plánu psát knížky?? :-D

2 kami kami | Web | 30. dubna 2010 v 17:13 | Reagovat

Ako začnem. Talent máš, ale sú v ňom chyby. Napočudovanie štylistické a to si môj beta-reader. Veľmi opakuješ slová. Využívaj synonymá a ak nijaké nevymyslíš, nech sa ti nestáva, že ak sa na text pozrieš, tak v dvoch riadkoch pod sebou máš to isté slovo. To bola asi pre mňa tá najviditeľnejšia vec, inak sa mi páči, že opisuješ. :-)

3 Lastovička Lastovička | Web | 30. dubna 2010 v 17:23 | Reagovat

[2]: Mojou Achillovou pätou je štylistika!!! Som nepoučiteľná. :-(

4 kami kami | 30. dubna 2010 v 18:36 | Reagovat

[3]: Prezradím ti jednu vec. Správna štylizácia sa dá časom naučiť. Talent nie, takže si na tom super. :-)

5 Nessie Nessie | Web | 30. dubna 2010 v 19:27 | Reagovat

Je to skvělé :) taky píšu povídky.Ale bojím se to na blog dát :( ale už dlouho o tom uvažuji

6 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 30. dubna 2010 v 22:50 | Reagovat

Už som chcela upozorniť na to opakovanie slov, pričasté opakovanie slov, ale predbehli ma :D
< Word má i tezaurus :D >

Ale kami má pravdu i v tom, že ti ti píše dobre, len treba vypilovať isté nedostatky :-D. Ale prirovnanie talentov ku kameňom bolo jedinečné a geniálne, úplne ma to dostalo! Páčilo sa mi to, pekná poviedočka! Teda, ešte k tomu konci by som - že som z neho bola trochu zmätený, pretože sa tam objavila ďalšia neurčitá postava, dáka "ona" a pri tom tam bol predtým "on"... Neurčité postavy nie sú vyslovene zlé, majú šmrnc, ale ak ich je už priveľa, začína to byť zmätočné. Tu to síce zmätočné nebolo, lebo "ona" bola spomenutá iba v jednej vete... No a o to práve ide - tým pádom tam bola skôr navyše. Buď z nej spraviť určitú postavu (matka, kamoška, etc.) alebo vynechať ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.