Návšteva blízkych

30. října 2010 v 18:12 | Lastovička so smutnými okáľmi |  Moje kecy
Dnes sme boli za našimi príbuznými, ktorých som nevidela možno aj tri roky. (Minimálne)
A bola som troška sklamaná. Lebo s nimi sme zažili také super zážitky, nad ktorými saj teraz uškŕňanm, ale správali sa tak akoby sa nás buď hanbili, alebo sa tvárili, že nás nepoznajú. Hneď ako som zacítila vôňu toho domu, tak som sa potešila. Taká známa, ale zároveň sa dá cítiť iba tam. Boli sme aj pozrieť hroby a zistila som zopár dôležitých vecí o mojej smrti:
1. Chcete byľ spopolenný, alebo pochovaný?
Ja spopolnená! Viete, koľko musíte platiť za prenájom miesta, kde bude vaša rakva! Veď je to hrozné! A okrem toho, predstavte si, že po dlhých rokoch strávených v rakvi sa začnete rozkladať a vašu mŕtvolu budú obhrýzať červíky. Hnus!
2. Chcem mať dobrý epitaf!
Nechcem nikoho uraziť, ale kto by chcel mať na hrobe napísané: Spomíname! ALebo absolútne desný epitaf, čo som videla a aj som sa na tom zasmiala: Stala sa vôľa božia. ← to je akoby toho neboráka chceli pochovať!
"Pravde žil som, krivdu bil som - verne národ môj ľúbil som" ← Samo Chalúpka a jeho epitaf! Klobúk dole! Konečne niečo kreatívne.
3. Prečo sú na všetkých hroboch tie isté nudné kvety?
Samé jednoduché a pochmúrne kvetiny. Viete čo? Ja budem chcieť k svojej urne slnečnicu! Niečo veselé!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lady Secret* Lady Secret* | Web | 31. října 2010 v 19:07 | Reagovat

To znám :)

2 Sinead Sinead | Web | 1. listopadu 2010 v 12:09 | Reagovat

fajn, dám ti na hrobček slnečnice :d a ja budem mumifikovaná som sa rozhodla! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.