Zborník 2010 Moje dielo :D

10. února 2011 v 14:30 | Naradostená a uhmkajúca Lastovička |  Moje Poviedky
Ja sa dnes tak neskutočne teším! Najskôr celkom zábava na vyučovaní (všimli ste si, že to vôbec nespomínam? :D) a potom toto. I keď sa obávam, či som mala postúpiť, ale hádam to tam v tom zborníku moc nezošeredím. :D Je to krátke, expresívne - rada také píšem.
K poviedke ma inšpirovala moja nová pracovná plocha, ktorá je tak neuveriteľne dokonalá až sa vám chce zaplakať... (Ale vážne...)
http://fc02.deviantart.net/fs71/i/2010/142/c/f/Observation_Deck___Wallpaper_by_z_design.jpg

Poviedka v celom článku


Markus zalapal po dychu. Veselo a nespútane sa rozosmiala. Možno by jej nato aj niečo povedal, ale v tej chvíli mohol iba zízať cez sklo. Rovnaké pocity, ktoré prežíval on mali aj všetci ostatní, po otvorení paluby.
Nezmohli sa na slovo. Nevnímali ustavičné a zvyčajné otravné zvuky moderných prístrojov, ktoré ich obklopovali. Dokonca aj podlaha, na ktorej stáli a on ju obdivoval už od nastúpenia ho prestala zaujímať. Nedokázal sa nabažiť toho neskutočného výhľadu a vedel, že by tu takto mohol stáť hodiny aj dni. Bolo to neskutočné. Planéta, na ktorej dovtedy žil sa mu odhalila úplne iným spôsobom, ktorý doteraz nepoznal. Akoby sa pred ním plachá vyzliekla a ukázala, čo v sebe naozaj skrýva. Toľko ľudí ju môže uvidieť nahú, ale nie všetci sa na ňu správne prizerajú. Modrá žiara, ktorá ho obklopuje zo všetkých smerov ho ako prvá donúti zavrieť oči. Spod viečok sa mu vyrinulo zopár sĺz, ale samozrejme, iba od ostrého svetla. Sarah sa znova rozosmiala.
"Aj ja som prvýkrát plakala." usmiala sa na neho, ale on ju nevnímal. Teraz mal oči iba pre jednu. Pre Zem. Vzdušný opar sa na nad ňou vznášal akoby pochádzal z iného sveta - a hýbal sa. Akoby žil svoj vlastný život nezávisle od Zeme, ktorú celú odieval do mihavého závoju. Prekonal svoj neskutočný strach z výšok, ktorý pociťoval odkedy sem nastúpil a nalepil sa čo najbližšie k sklu. Sarah sa k nemu priblížila.
Keď jeho oči upútalo Slnko, rozmýšľal, či niekedy bude chcieť odtiaľto odísť. Slnko, ktoré ho toľkokrát oslepovalo sa mu teraz predviedlo v plnej kráse vďaka zatieneným špeciálnym oknám tejto výskumnej lode. Bolo dominantné a na celej tej scenérii to bol rozhodne kráľ. Vládca oblohy. Zízal na milióny roztrúsených hviezd, ktoré k celému výjavu pôsobili ako ušľachtilé doplnky. Každá hviezda mala svoj názov, vlastnú polohu, niektoré aj mýty. Svoj domov ."No tak povedz niečo, lebo sa o teba začnem báť." povedala naoko vystrašene a chytila ho za ruku. Prijal ju a pevne ju stisol ľadovými rukami.
"Milujem ťa." šepol nečujne, ale ani na ňu nepozrel. Sarah zostala prekvapene stáť. Už asi päť celých mesiacov od neho očakáva, že jej to povie, ale stále sa k tomu nevedel dokopať. Podozrievala ho, že ju už dávno zabudol ľúbiť a zostával s ňou, len aby mohol ísť ako člen posádky na tento galaktický výlet. Nevedela z čoho, ale odrazu sa rozplakala. Možno na ňu celkovo nejako vplývala atmosféra tohto miesta aj dojatie z jeho slov. Otočil sa k nej a prvýkrát od svojho narodenia si uvedomil, aký je život bezvýznamný. I keď je uznávaným vedcom, v porovnaní s celou Zemou a svetom, ktorý ho obklopoval sa cítil ako nič. Zotrel Sarah slzy z líc ľadovými prstami a objal ju. "Prepáč, že som bol v poslednom čase taký." Sarah mala pravdu.

On ju zabudol milovať, ale toto mu pomohlo rozpamätať sa na svoje dávne city.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.