Moje kecy

Je mi to tak ľúto

9. dubna 2011 v 14:07 | Lastovička, ktorá nevie, čo robiť
Myslím si o sebe, že som slušný človek, s dobrou povahou. Áno myslím si to. Moje zlé vlastnosti sú frflanie a kritizovanie. Dokážem frflať a kritizovať hocikde a hocikoho, ale myslím si, že to je určite lepšie ako byť sebecká a namyslená. No nie?
Myslím si o sebe, že som ešte jedna z rozumovo najpokrokovejších tínedžeriek. Nie, nepijem, nedávam slovo pičovať a do kokota, do každej vety, nefajčím, ba dokonca ani nepijem kávu čo si myslím, že každý považuje za veľmi "coolerské" ale vlastne je to len ďalšia legálna droga. Som poslušná a dokonca aj oznamujem svojim rodičom s kým idem von, alebo vôbec že idem von. Mám dobré známky.
Nikdy som nemala nejaké obzvlášť veľké šťastie, nič som nevyhrala, nič som nedokázala, ale aspoň som zdravá (ešte to by tak chýbalo). Mám dobrých rodičov (aspoň tých), a zlé kamarátky (áno baby, dobre čítate). Vždy keď sa pohádame snažím sa rozmýšľať nad tými fajn vecami, čo sme spolu zažili. Ale jednoducho už na to nemám silu. Vy ste kamarátky do pohody, čo znamená, že akonáhle sa niečo poserie, tak nič.
Myslím, že tu sa ukázalo v núdzi poznáš priateľa. Bohužiaľ, ja som ho nepoznala. Ja viem, že ani ja nie som dokonalá kamarátka, ale to čo sa stalo dnes je už jednoducho moc. A najviac ma na tom mrzí, že sú to moje jediné kamarátky. (Aspoňže mám sestričku :( )
Čakám, kedy nastane ten zlom, kedy sa táto hromada smoly zmení. Musí nastať, že? Raz hádam musí! Aspoň trochu šťastia...
A čo mi je najviac ľúto je to, že poznajú adresu tohto blogu.

Klavír?

5. dubna 2011 v 17:22 | Nadšená Lastovička
Pred nedávnom, počas pozerania veľmi "úžasného" filmu Steer Fighter (kravina jak hrom) som prišla na prevratú myšlienku, ale pekne poporiadku!
Vždy keď vidím v nejakom filme nejakého človeka hrať na klavíri, tak ma chytí taký smútok, že prečo na ňom dofrasa nehrám aj ja?!
Keď som bola malá, strašne som chcela hrať na klavíri. Lenže do nášho bytu sa klavír nezmestil, tak z toho nič nebolo. Len keď som bývavala u babky, tam som občasne tresla do klávesov a potom ma jeden jej sused aj naučil jednu skladbu (nie, nie je to kohútik járabí <či jak sa to píše> ale somársky pochod <asi o maličký stupienok ťažšie ako kohútik :D>).
Tú skladbu viem zahrať doteraz. :D No a vlastne pri pozeraní toho filmu som toto povedala nahlas a ségra povedala maximálne nechápavým tónom: "Tak začni chodiť na klavír." a do konca toho super filmu som rozmýšľala iba nad tým. Jediný taký malý zádrhel je to, že nemáme ten klavír, ale to by sa dalo poriešiť. Čiže ak sa dožijem septembra (čo nevidím dôvod prečo nie) začnem chodiť na klavír! :D
Krásna pesnička. Keď som videla toto video prvýkrát, tak som počas toho povedala: "Bodlo by, keby sa nakonci rozplakala." A ona sa na konci vážne rozplakala. Spievala to tak precítene, akoby si to naozaj odžila. To by bolo dosť zlé, keby napokon vysvitlo, že ten text nepísala ona. :D (Ale to hádam nie...) No, a snažte sa započúvať do toho klavíru. Tá skladba je skvelá (odveci=nenávidím ak niekto volá čisto inštumentálnu skladbu - pesnička. Blé!). Včera som to tak dlho počúvala, až som sa započúvala iba do toho klavíru a pesničku milujem ešte viac ako pred tým. :)

Učitelská tyrania!

31. března 2011 v 15:22 | Nasratá Lastovička
Mňa tak neuveriteľne štvú naši učitelia! Všetci dojedného. Najradšej by som tu rozpísala ich psychickú analýzu, ale to by mi moja paranoja nedovolila. Každý, ale úplne KAŽDÝ ná učiteľ má nejakú vec, ktorou sa vyznačuje jeho nenormálnosť a minimálne dvom by som zakázala učiť, lebo nevedia ako sa správať k deťom.
Obaja sú neschopní a neféroví a vyvyšujú sa nad nás. Zato, že vychodili hlúpe vysoké školy a majú vyšší vek ako my, ale popritom sú to obaja tupci a obidvoch podozrievam z pedofílie. (Nie, nepreháňam, je to vážne tak!)
Neznášam, keď nás provokujú ich poznámkami, zosmiešňujú nás a keď im niečo drzo a duchaplne odvrkneme naserú sa a odvolávajú sa na riaditeľa, alebo na svoje postavenie.
"Ja som s tebou husy nepásol!" Nie, nepásol ich so mnou, tak prečo sa tak správa ON?!
Som nesmierne vytočená z ich neférovosí, škodoradostných úškrnov a chlípnych pohľadov. Neviem sa rozhodnúť, ktorý z nich je horší.
Či on alebo on.
Ale momentálne som viac naštvaná na toho druhého (Asi iste netušíte, o kom rozprávam). Je samoľúby, myslí si, že je Boh (to zatiaľ obaja) ale tento druhý si myslí (áno, je veľmi naivný a sprostý), že nás jeho hodiny bavia! A dokonca tam vtipkuje, všetci sa smejeme, že aký je trápny, ale nie. Jeho ego sa zvyšuje a myslí si, že sa smejeme s ním. A nie na ňom.
Kokľokrát som si už predstavila ako mu sekám dlhým postrebreným mečom s čepeľou ostrejšou ako Chuc Norris do krku. Jeho šokovaný pohľad a hlava padajúca na zem.
Áno, som naštvaná a sadistická. Na nich by som sa vyvŕšila. Boli by výstrahou pre všetkých učiteľov. Ale dnes to prehnal. (ten druhý). Ale už by som mala prestať, iba sa mi tlak. A aj tak s tým nič neurobím. (To je asi ten najhorší pocit, zo všetkých - tá bezhraničná bezmocnosť.)

PS: len tak odveci, tento obrázok ma rozplakal. Obrázok, ktorý vo vás vzbudí aj nejakú emóciu. Asi jediné dielo, na ktoré mi stačil pohľad a vohnalo mi slzy do očí.

Bratia Jahodoví útočia

26. března 2011 v 16:58 | Lastovička v habite
Dnes som sa prvýkrát stretla s Jehovistami1!

Báthoryčka

20. března 2011 v 18:01 | Kultúrna barbarka Lastovička


"A tak sme sa rozhodli ísť do divalda!"

Sen o smrti

16. března 2011 v 17:00 | Lastovička s kosou v rukách
My slím si, že každý už raz nejaký taký sen zažil.
Aj ja som ich mala nespočetne veľa, tak v čom sa tie posledné dva odlišovali?
Nesnívalo sa mi, že niekoho zabili. Zomrela som ja. To samo o sebe ani nie je také čudné, to sa mi už tiež veľakrát snívalo, ale tentokrát to bolo zvláštnejšie. Sníval sa mi proces zomierania. Bolo to také silné, že ešte teraz si viem vybaviť tie pocity, ktoré som mala v sne.

Inšpirácia, kde si?

10. března 2011 v 16:41 | Lastovička vzývajúca všetky múzy

Čo som komu spravila?! Už asi pár rokov sa mi nestalo, žeby som si otvorila word a napísala napríklad 20 strán. Alebo len 10... Nie nikdy. Ale pred tým, keď som nepísala na počítači, všetko bolo v poriadku. Mala som svoj malý pekný zošit, do ktorého som čmárala až som načmárala v pokoji 20 strán za deň. Dobre, vo worde by toho bolo oveľa menej, ale určite viac, ako píšem teraz.
Neviem čo s tým, a nedá sa to liečiť. Už som našla aj jednu úžasnú radu, ale ani len tá nepomáha! A čo mám robiť, keď teraz mám písanie aj domáce úlohy?
Dokonca ma to otravuje viac ako vyplĺňanie pracovného zošita z nemčiny a to už je čo povedať! Neustále sa rozčuľujem, že väčšiu kraviu ani písať nemôžem a že ak to nebaví mňa, tak čo čitateľ? Mám taký čudný pocit bezmocnosti v žalúdku a ani toho sa neviem zbaviť. A inšpirácia je stále nikde.
Neviete niečo poradiť? Čo pomáha vám? (Len nepíšte, že nič nepotrebujete, lebo to ma ešte viac zdeptá, ako som teraz...)Zúfalo pozerám na prázdnu stránku vo worde a naplňujem ho frázami, ktoré si vymyslím a uškŕňam sa, že horšie prirovnanie som nemohla vymyslieť. Je to na porazenie! Alebo nepoznáte iný program na písanie, rovnako kvalitný ako word, ale iný? Potrebujem zmenu. Predstavujem si seba, ako sedím so sestriným notebookom vonku voľade na lavičke, opiera sa do mňa studený vietor, ľudia na mňa čudne pozerajú a ja horlivo píšem. Myslím, že keby prebehla nejaká zmena, tak možno...
A možno by som tam sedela rovnako zničene ako teraz tu a nadávala, že mi je zima a horší nápad nemohol moju chorú myseľ napadnúť. Ale ktovie? Ale dovolenie vyniesť von pc by som asi tak skoro nedostala. Hehe. :D
Nemám napísať nejakú ódu na múzy? Aby si ma vyhľadali, sadli sa na ,ňa a už nikdy neodsadli... To by bolo super.
Pred nedávnom, sme sa v škole učili o Jánom Hollom, ktorý na začiatku svojich eposov vzýva múzy, aby mu dodávali inšpiráciu. Je to šialené, ale možno mal podobný problém ako ja... :/

Skvelý deň za mnou

8. března 2011 v 19:01 | Šťastná Lastovička

Boj proti stereotypu je zahájený! Dnes sme boli v meste s kamoškami. Pôvodne to malo byť.. echm... buhehehe - návšteva secondhandov - (cez môj násilný kašel nebolo počuť čo.) Ale no čo, secondhandy nie sú až také zlé. Teda ak za pokladňou nie je Vietnamec, ktorý vám rozumie iba čísla a po týždni ich zavrú za čiernu prevádzku. Ach áno, aj také sa už nám stalo.
Pamätajte, laky za 1 euro je príliš výhodná kúpa! :D
Ale o inom som chcela. :D Poznáte priateľov a ich kaviareň Central Perk? Tak mi sme si chceli nájsť niečo podobné. Kde prídeme na naše obvyklé miesta, príde čašník a spýta sa: "To čo vždy?" s milým úsmevom na tvári vždy vyhodia niekoho, kto sedel na vašich obvyklých miestach, len preto, že ste prišli.
Tak sme to našli. Nádhernú čokoládovňu (tá čokoláda teda nič moc, ale je to tam krásne!) so souper výhľadom a milou obsluhou. Mali by si na nás začať zvykať, lebo tam budeme patriť medzi najčastejších hostí. :D
Ale hrozne mi vadilo, že v ponuke nemajú nič sladké, ale po ceste domov sme natrafili na super bagetériu! Takže problém vyriešený. Inak neznášam kávu! Všetci hovoria, že na to sa ešte preorientujem, keď budem musieť kvôli výške zostať do noci hore.
Krásny deň za mnou! :)

Fighter - mierne zaujatá recenzia

5. března 2011 v 18:49 | Uslintaná Lastovička


"Oscarový film, ktorý si jednoznačne zaslúži všetkých svojich 7 nominácii."

Nekvalitný blog

2. března 2011 v 16:29 | Smutná a nahnevaná Lastovička
Najprv som si povedala, že sa k tejto téme nebudem vyjadrovať. Už nie som v atuorskom klube, smola, stalo sa, nebudem to riešiť, ale chcem sa k tomu vjadriť. Koniec koncov, už tam nepatrím a môžem si písať o čom chcem (to som mohla aj pred tým, ale teraz mám väčšiu voľnosť).
 
 

Reklama